Pri cestovaní domov sa vám každá cesta môže zdať pridlhá. Či už je to 24 hodinový maratón autobusom Londýn – Bratislava, alebo nekonečné dlhé hodiny čakania na letisku. Špeciálne v dovolenkovej sezóne sa to naťahuje ešte viac. Ak ste doma neboli aj pol roka, každá minúta je ako hodina. pokračovanie článku
Občas mám sto chutí zdúchnuť z Londýna najmä kvôli počasiu. Tak som aj urobil a celý týždeň som si vychutnával slnko a teplo v prímorskom meste Alexandria na severe Egypta. Keď som sa vrátil do Londýna, počasie sa konečne umúdrilo. Ešte pred dvoma dňami som pobehoval von v tričku, keď bolo 17 stupňov. Dnes ráno keď som vykukol z okna, tak sa mi naskytol tento pohľad: pokračovanie článku
Tým, že vznikol staronový fenomén zvaný emigrácia, rozmohli sa aj nové názory, ktoré ju nesmierne vychvaľujú alebo naopak až úplne zatracujú. Ľudia s názormi z opačných protipólov robia rovnakú chybu – generalizujú. Hádžu všetkých do jedného vreca a navyše používajú smiešne, hlúpe až žiadne argumenty. pokračovanie článku
.. to London. [Šúúty je preč, v Londýne.] Mám dôkaz! (fotka) pokračovanie článku
Pomôcka: Londýn v máji a Londýn včera. pokračovanie článku
Ak mám povedať pravdu, tak sa po krátkej dovolenke v Dubaji vážne teším na zmenu v počasí opačným smerom. To čo sa v poslednom čase deje v Londýne, by už vážne liezlo na nervy aj absolútnemu flegmatikovi. Nedávno sa tu prehnalo tornádo, momentálne tu je dokonca pod nulou (to môžem mať na severe Slovenska kedykoľvek) a prvý sneh bude možno v januári. pokračovanie článku
Deprimovaní londýnskym počasím a vyhecovaní túžbou vytvoriť rekord v najvzdialenejšom stretku blogerov blog.sme.sk, sme 26. 11. pristáli na letisku v Dubaji. Petiar, Mirka a ja sme sa nechali zlákať pozvaním púštnej kráľovnej Martiny. pokračovanie článku
Okolo jedenástej ráno sa dnes severozápadom Londýna prehnalo tornádo. Najprv som si myslel, že vo vzduchu poletujú len kartóny papiera a bassebalová pálka sa mi len zazdala. Do reality ma vtrhla až moja sestra, ktorá mi vystrašená volala na mobil. Práve bola v kuchyni, keď tam vietor vyrazil okno. Je v poriadku, len v malom šoku a preľaknutá. Sadol som rýchlo do auta a šiel sa presvedčiť či je v poriadku. Ďaleko som sa nedostal. pokračovanie článku
To Slovensko vôbec nie je tak ďaleko. Nemám na mysli dvojhodinový lacný let, ktorý sa u nízkonákladových spoločností ku koncu decembra mení na ultra prepychovú leteckú spoločnosť. Slovensko je totiž aj tu. Také malé, oveľa menšie ako Poľsko alebo iné krajiny so svojou mnohopočetnosťou v londýnskych uliciach, ale predsa je tu. Môžem si tu kúpiť dovezené výrobky od výmyslu sveta, prečítať si časopis vo svojej materčine alebo zájsť na koncert nejakej českej alebo slovenskej skupiny či speváka. Ale najviac mi približujú rodnú hrudu práve ľudia. Často o tom ani sami nevedia. pokračovanie článku
Nemohol som to vydržať. Skoro každodenné správy vyťukané na mobilnom telefóne, víkendové hodinové hovory takmer zdarma a nečakané občasné návštevy na Slovensku ma začínali otravovať. Vzťah na diaľku to jednoducho nie je ono. Možno máte iné skúsenosti, no ja viem svoje. Pár priateľov takto stratilo dlhodobých partnerov a nechcel som aby sa to stalo nám. Ale čo robiť? pokračovanie článku
Posledný predĺžený víkend leta sa v Londýne od roku 1966 uskutočňuje karneval v uliciach známej štvrti Notting Hill. Tento rok sa odohral 27. – 28. augusta. Hudba, kostýmy a obrovský dav tancujúcich ľudí bol zárukou dobrej zábavy. pokračovanie článku
Ešte stále sú tu dovolenky, mnohí z nás si nenechajú ujsť návštevu domoviny aspoň na niekoľko dní. Mne sa pod slovom leto vybavia buchty na pare od babky, sobotňajšie halušky, bratancova senná nádcha, ktorá nás skoro prezradila pri večerných čerešňových zlodejstvách, ale aj prvé úspešné plavecké prehĺtanie vody na Šírave, odreté nohy a lakte, či nechuť behať s kanvičkou na vodu ku prírodnému prameňu, keď celá rodina je práve na senách. pokračovanie článku
Od 24. 5. do 28. 5. tohto roku sa uskutočnila v poradí už 83. výstava kvetov a dizajnu záhrad v Londýne. Je to jedna z dvoch najprestížnejších výstav tohto druhu v Anglicku. V prvý deň si ju bola už tradične pozrieť aj kráľovná so svojou rodinou. Od maličkých záhrad, cez štýlové a avandgardné dizajny až po veľkolepé diela s použitím rastlín z celého sveta, bojovali o čo najlepšie hodnotenie desiatky záhradných dizajnérov. Výsledok? Nechajte sa inšpirovať. ;o) pokračovanie článku
Jeden deň na Oxford určite nestačí, no dá sa toho stihnúť naozaj veľa a bez celodenného šprintu. Od výhľadu na mesto z veže, obhliadkou botanickej záhrady, najstaršej univerzity v Anglicku, zastávkou v jedálni z Harryho Pottera až po vychutnávanie umenia (dokonca Slovenského) sme návštevu tohto malebného mesta určite neľutovali. Internáty na "oxfordský spôsob", stovky vežičiek v centre, zákutiach kde by ste si nepovedali, že tam denne prechádzajú stovky turistov. Jednoducho nádhera. pokračovanie článku
„Rastlina ktorá bude rásť v kvetináči, na severnej strane veterného balkóna, netreba sa o ňu starať, kvitne celé leto a v zime má zelené listy“ – takto si ľudia predstavujú ideálnu rastlinu. A ja som ten, kto má uspokojiť ich potreby. pokračovanie článku
Pred necelými piatimi minútami som čakal kedy sa začne tretia tretina zápasu Slovensko : Kazachstan. Nemám možnosť momentálne sledovať tento zápas v TV, tak som si vyhľadal priame rozhlasové vysielanie Slovenského Rozhlasu na internete. Komentátori sa na nejaké tri minúty dosť pozabudli, keď som si vypočul v trojminútovom, neplánovanom vstupe asi tucet šťavnatých nadávok v rýdzej slovenčine. Len tak ďalej chlapci. Najbližšie by ste si mohli dať s technikmi znamenie, aby sa vám nestalo podobné faux pas v budúcnosti. Počúva vás nie len celé Slovensko (!) ale aj niekoľko tisícok Slovákov v zahraničí. Takúto chybu považujem za znak amaterizmu. Veľa šťastia.
Ak ste sa rozhodli, že skúsite šťastie inde, prípadne sa chcete zdokonaliť v anglickom jazyku, zídu sa vám cenné informácie s akou investíciu musíte rátať minimálne na prvý mesiac pobytu. Našiel som na svojej čítačke link na síce strohý, ale zato obsahovo veľmi praktický článok. Takže ak ste si položili otázku za koľko, tu je odpoveď.
Tohtoročné parlamentné voľby prinášajú po schválení zákona č. 333 z 13. mája 2004 jednu novinku. Na týchto voľbách sa budú môcť zúčastniť aj Slováci krátkodobo alebo dlhodobo žijúci v zahraničí a to korešpondenčne, listovou poštou. Musia však splniť niekoľko podmienok a požiadať o zaradenie do osobitného zoznamu voličov. pokračovanie článku
Každý máme svoje potreby. Teda okrem tých „samozrejmých“ ako sú bývanie, jedlo, oblečenie a ostatné komodity, máme aj ďalšie, bez ktorých si svoj život nevieme prestaviť. Niekedy je naozaj jednoduchšie si povedať: „Čo nemáš, nepotrebuješ“. Ale čo si povedať ak príde na: „Nemáš spoj.. nepocestuješ?“ pokračovanie článku
Dnes som na to prišiel. Úplne nečakane a náhodou. Všetci sa asi mýlia. Všetci meteorológovia a aj im podobní. Vedci, ktorí sa dušujú, že skleníkový efekt nás upraží a všade bude púšť. Omyl! pokračovanie článku
Hovorí sa o najväčšej krádeži v histórii Británie. Banka Anglicka zatiaľ potvrdila, že bolo ukradnutých minimálne 25 miliónov libier. Ale je možné, že celková suma sa vyšplhá na 40 miliónov. Manažéra skladu Anglických bankoviek uniesol gang, ktorý bol veľmi dobre organizovaný. Členovia gangu sa vydávali za policajtov a približne 40km na juhovýchod od Londýna, kde sa sklad nachádza, poviazali minimálne šiesti ozbrojení muži personál skladu. Poistili sa aj únosom rodiny manažéra a po hodine odišli s naloženým 7,5 tonovým autom. Za informácie, ktoré by mohli viesť k dolapeniu lupičov je vypísaná odmena až 10% z odcudzenej sumy! Ocean’s eleven alebo twelve? Tuším máme Britské pokračovanie.
Posledné poloprázdne škatule som vyniesol zo svojej izby. Pobalil som všetko, nejaké oblečenie, perinu s obliečkami, fotky zo steny a veľa spomienok na neľahké začiatky. Jeden by neveril, čo taká kartónová škatuľa unesie. Naozaj všetko? pokračovanie článku
V Londyne dnes doobeda spozorovali velrybu ako si pekne plava okolo budov Parlamentu a Londynskeho oka. Ma priblizne 5 metrov, je zdrava a uplne v poriadku .o). Tu si to mozete precitat a dokonca aj pozriet.
Mohol by som kľudne napísať, že blogeri jednoznačne vedú, pretože posledné stretnutie v Londýne bolo skvelé. Napriek tomu, že chýbal aj jeden z hlavných „pohoďákov“ a poniektorí zistili, že s cestovaním po veľkomeste je to niekedy horšie ako z východu do Bratislavy. Ale pekne po poriadku... pokračovanie článku
Kto vycestuje za hranice Slovenska na dlhšiu dobu, prípadne na stálo, má svoje vlastné dôvody, vlastné sny a ciele. Tiež rozdielny pohľad na novú kultúru, prístup okolia k vlastnej osobe alebo svojej komunite. Niekto pokladá toto vycestovanie za dočasné (nehovorme o mesiacoch) a plánuje sa vrátiť späť. Pre iných, ktorí sa vedia úplne adaptovať novým podmienkam a stotožniť sa vo veľkej miere s domorodým obyvateľstvom (ťažko povedať či úplne) a návrat späť neplánuje. Závisí to na uhle pohľadu, jedinečnosti každého z nás, rastu (alebo aj klesaniu) nárokov a v neposlednom rade aj ohodnotenia za prácu a príjem, ktorý mnohým zabezpečuje pocit väčšej slobody. pokračovanie článku
Internet je dobrá vec. Je to dobrá vec aj keď chcete pohodlne (rozumej vo svojej izbe, pri teplej káve s dobrou muzičkou aj keď vonku „zúri“ britská skorozima) a hlavne rýchlo niečo kúpiť priamo z vašej izby. Otázka je pri tej rýchlosti, lebo ono sa to naozaj kúpi za pár sekúnd, no doručenie je vec druhá. Dnes som totiž očakával zásielku, ktorú som si neprevzal prvý krát (ako aj, keď som nevedel v ktorý deň to bude). Vedel som, že zvonček nám zvoní pri každom pätnástom až dvadsiatom raze, tak som od rána kukučkoval na okne či neuvidím uja – doručovateľa. Keďže zásielka mala doraziť najneskôr na poludnie, tak som si s povzdychom išiel urobiť tú kávu (to už bolo okolo jednej poobede). To mi zabralo asi tak tri minúty, keď som sa vrátil do izby, cez okno som zbadal ako sa pred naším domom práve otáča veľký van a fičí preč. Zlá predtucha sa potvrdila a lístok od (vážne) expresnej služby som našiel pod dverami. Boli rýchlejší ako rýchlo varná kanvica. Takže hlavnú úlohu dňa som nesplnil a nechytil som doručovateľa.. to sa vám potom už do ďalších veľmi nechce, takže celý deň som presedel pri surfovaní a vybavovaní ďalšieho termínu zásielky. Nabudúce sa už od okna nepohnem celý deň! Hlavne, že to nakupovanie je pohodlné.
Už sa mi o nich začalo dokonca aj snívať, čomu sa ani nečudujem. Do Vianoc je už len pár dní, ale vianočných stromčekov mám už po krk. Po tom čo sme ich v našom záhradnom centre predali niekoľko stoviek a aspoň každý deň som robil delivery pre piatich zákazníkov, tak už musia byť vo všetkých domácnostiach v severozápadnom Londýne.
Dnes po návrate z jedného takéhoto „výjazdu“ sa mi zdal zákazník nejaký povedomý, ale keďže na pivo so škótskymi hercami nechodím, tak som usúdil, že som ho musel pred tým vidieť v telke. Potvrdil mi to neskôr aj môj šéf, ktorý sa na mňa pozeral, akoby som bol z inej planéty, že ho nepoznám. No čo, vedeli by ste niekto kto je Tom Conti?
A dnes mám piatok, aj keď len taký polovičný, keďže nasleduje pre mňa len jeden deň voľna.. a v sobotu budem mať opäť pondelok. Ale to už posledný až do sviatkov .o)
Bol to krásny deň. Nie nesvietilo slnko, naopak poriadna zima (teda aká len v UK môže byť, okolo dvoch stupnov) a dokonca som videl poletovať prvé vločky. Ale iba pár minút, takže len došli zahlásiť, že sa ešte vrátia. Na chvíľu som zastal, nič som nerobil, len tak som pozeral a hľadal na tmavom pozadí unavených ihličnanov pár ďalších bielych bodiek. Nič. pokračovanie článku
Slováci a Česi sa pomaly ale isto dostávajú do povedomia Britov. Nie len absolútne otravným pomenovaním „Eastern Europeans Immigrants“, ale aj vďaka nežnejšej časti pohlavia – krásnym stredo(!)Európankám. pokračovanie článku
Už som si myslel, že ma na Londýnskych cestách šoféri neprekvapia. Zvykol som si na to, že počas jazdy skoro každý telefonuje, píše sms-ky, číta časopis. Dámy sa okrášľujú v speťátku, dokonca som videl aj lúštiť krížovky. To všetko je ale nič oproti dnešnému zisteniu. Predo mnou bol v zápche typu „spojka–plyn“ klasický čierny taxík (cab). Taxikár si veselo hral na gitare(!) a popri tom striedavo stláčal spojku a plyn. Občas sa pozrel či má prsty správne poukladané a brnkal si svoje akordy ďalej. Šofér profesionál.. ale čo už veď, možno mu len nefungovalo rádio.
Slnko už chvalabohu stratilo na intenzite a obloha sa začína pomaly pýriť. Zobral som ponúkanú fľašu minerálky a v tej chvíli chutila ako živá voda. Únava a horúčava nás trochu zmorila. „Myslím, že toto je skvelé miesto na noc“, povedal som Oliverovi a on len prikývol. Začali sme sa obzerať po malej „opustenej“ farme či nenájdeme nejaké závetrie, kde by sme mohli postaviť stan. Farma bola asi len dvesto metrov eštenezoranéhopoľa od hlavnej cesty. Späť k hraniciam to mohlo byť asi kilometer. Stále s pocitom, že sme ešte doma, v čom nás ubezpečoval kopec so štvorcovým hradom na neďalekom horizonte. Zbadal som pohyb na poli neďaleko od nás. Najprv iba kúdol prachu, neskôr to už bola viditeľne postava človeka... „Čo to je?“, opýtal sa ma kamarát, ktorý je nadiaľku skoro slepý. Vyzeral ako vojak v maskáčoch a rýchlym behom sa k nám blížil. „Ty kokos on má samopal!“, vyletelo zrazu z mojich úst. pokračovanie článku
Kamarát vystúpil z vlaku v našom malom meste na východe Slovenska a len čo ma zbadal, nahodil úsmev ako brazílske slnko. To som síce ešte nevidel, ale on ho nevidel už dobrých desať rokov. Bol môj spolubývajúci v Londýne vyše roka a úplne zapadol do našej skorodiny. Pred veľkým návratom späť, cestuje naprieč Európou a po našom rozprávaní chcel vidieť aj srdce starého kontinentu. pokračovanie článku
Záhradník
324067635
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
